Analýza problémov, ktoré program rieši

Slovensko nie je výnimkou z prebiehajúcich klimatických zmien. Oficiálna správa uvádza: „Od roku 1881 do 2008, priemerná ročná teplota vzduchu vzrástla o 1,6°C...ročné atmosférické úhrny zrážok poklesli na Slovensku o 3,4 % (v južnej oblasti sa znížili až o viac ako 10%, na severe a severovýchode sa zvýšili sporadicky o 3%). Významný pokles bol zaznamenaný aj v relatívnej vlhkosti vzduchu (na juhu približne 5% a menej ako 5% všade inde). Taktiež charakteristika skutočnej a potenciálnej evapotranspirácie, pôdnej vlhkosti a čistej radiácie potvrdzujú postupné vysušovanie, hlavne na juhu Slovenska...“ (Piata Národná správa Slovenskej republiky o zmene klímy (v rámci Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách a Kjótskom protokole), Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenský hydrometeorologický inštitút, 2009).

Predpovede klimatických zmien pre Slovensko boli skúmané desiatimi základnými modelmi cirkulácie (regionálne modifikované a korelované pomocou miestnych dát) v rámci štyroch svetových klimatických centier pre rôzne emisné scenáre a klimatické premenné až do roku 2100. Tepelné vlny, ktorých výskyt bol v minulých dekádach sporadický, sa očakávajú zintenzívniť do konca tohto storočia až na 45 takýchto dní. Zvýšenie teploty vzduchu bude mať za následok „podstatné a extrémne zvýšenie zrážkových úhrnov počas silnej búrky počas teplej polovice roka, a taktiež cyklonické situácie, ktoré budú pretrvávať niekoľko dní kedykoľvek v roku...najvyššie zrážky prekročia 150 mm ročne....v zime, sa očakáva zvýšenie celkových zrážok a súčasne zvýšenie teploty vzduchu o 4°C…pre otepľovanie, záplavy budú v zime čoraz častejšie....“.


Rovnaký dokument zahŕňa zraniteľnosť vodných zdrojov: ohrozenie dodávok vody a produkcie elektriky, zvýšenie výskytu sucha a povodní, zmena v hydrologickom obehu, možný vplyv na cezhraničnú spoluprácu so susednými krajinami, atď. Očakávaný „nárast extrémnych povodní a sucha“ je v dokumente prízvukovaný. Hlavne dramaticky znejúca predpoveď počasia:“ ...sucho v lete bude prerušované extrémnymi záplavami...“. Vyššie zmienený fenomén predstavuje „...neistotu v hospodárení s vodnými zdrojmi...“. Dokument uvádza adaptačné opatrenia. Ochrana vodných zdrojov, zvýšená potreba redistribúcie odtokov, identifikácia prosperujúcich a doplnkových vodných zdrojov a ich využitie, efektívny vodný manažment, prehodnotenie zádržných nádrží pred povodňami, atď.. Je tiež vhodné podotknúť, že zatiaľ čo využívanie zelených technológií v priemysle v niektorých oblastiach rastie (napr. Energia: solárna, biomasa, malé vodné elektrárne), zber a zadržiavanie dažďovej vody a recyklačné technológie ( dažďové záhrady, zelené strechy/fasády, stanice s koreňovou filtráciou, atď.), na komerčnej báze v súčasnom Slovensku skoro nejestvujú.


Momentálny stav vodných zdrojov na Slovensku je vo všeobecnosti, ale najmä s ohľadom na oblasti pre realizáciu projektov, možné charakterizovať nasledovne:

  • Značné zníženie zadržiavacej schopnosti krajiny a zrýchlenie povrchového odtoku dažďovej vody
  • Zmenené zrážkové modely, ktoré v kombinácii s predchádzajúcim bodom následne zvyšujú riziko a frekvenciu prívalových povodní/sucha
  • Pokles dodávok podzemnej vody súvisí s klesajúcou výmenou v termálnych, minerálnych zdrojoch a zdrojoch pitnej vody
  • Zhoršenie kvality vody a znižujúce sa prírodné samočistiace schopnosti vodných tokov
  • Zníženie úrodnosti pôdy kvôli pôdnej erózii a suchu, najmä v horských a podhorských oblastiach
  • Určený účel vodných nádrží (pitná vody, rekreácia) je narušený v dôsledku zníženia ekologických funkcií prírodných a umelých vodných ekosystémov, starnutia a eutrofizácie
  • Zhoršenie mikroklímy a ekologické zhoršenie oblastí s nízkou vlhkosťou vzduchu a vysokým obsahom prachu, a to najmä v mestskom prostredí a v oblastiach s intenzívnou priemyselnou činnosťou
  • Nedostatok vedomostí, snaha a tvorivosť vo vodných inováciách vo všetkých oblastiach spoločenského života


Štúdie na medzinárodnej, vládnej a mimovládnej úrovni sa zhodujú na prevencii proti záplavám prostredníctvom technológií na zadržiavanie dažďovej vody ( viď napr. Best Practices on Flood Protection, Prevention and Mitigation ‐ EU Water Directors Core Group on Flood Protection, 2003; Analýza ochrany pred povodňami na Slovensku (v slovenčine), Uznesenia vlády Slovenskej republiky 2010, www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater‐Dokum‐129343; Plánovanie integrovaného manažmentu vodných zdrojov v obciach (v slovenčine), Združenie miest a obcí na Slovensku (2010).

Zadržiavanie dažďovej vody, ochrana a manažment je súčasťou moderného poňatia integrovaného riadenia vodných zdrojov, ktoré okrem „modrej“ vody obsahujú tiež „zelenú“ vodu (pôda a vlhkosť vzduchu, atď.). Jedná sa aj o nápravu vyššie uvedených problémov (pre bližšie informácie napr. Falkenmark M., Rockström J. – Nová paradigma modrej a zelenej vody: Najnovší spôsob pre plánovanie vodných zdrojov a manažment, J. Water Resour. Plng. and Mgmt., 2006, Vol. 132, Vydanie 3, str.129‐132).


Vzťahy medzi (mikro‐) klímou a manažmentom krajiny/vôd je skôr obojstranným ako jednostranným. Niektoré aspekty vplyvu pôdneho/vodného manažmentu na klímu nájdete napr. v akademickom zborníku „Medzinárodný zborník vody“, Vol.5, Vydanie 4, 2010‐Špeciálne zameranie na „Vodu a zložitosť klímy“. Tento zborník zahŕňa témy úzko súvisiace a využité v tomto programe: rozdiel medzi energiou a tokom vody v mokrých a suchých oblastiach krajiny a ich vplyv na klímu (Pokorný, J. et al., Rozptýlenie solárnej energie a zmien teploty rastninami str. 311‐336; Makarieva, A.M. and Gorshkov, V.G., Biotické čerpadlo: Kondenzácia, atmosferická dynamika a klíma, str.365‐385), únik živín z ekosystému a udržateľnosť krajiny vo vzťahu ku klíme (Ripl, W., Strata úrodných látok v mori: Ako krajinná entropia ovplyvňuje klímu, str. 353364), udržiavanie vody v mestských oblastiach a jeho blahodarné účinky na mikroklímu, predkladá nové spôsoby, ako v architektúre tak a/alebo v mestskom plánovaní (Schmidt, M., Ekologické návrhy na zmiernenie klímy v modernom mestskom bývaní, str. 337‐352). 

Výskum a dokumentácia regiónu Zemplín môžete nájsť v: Kravčík, M., Barabáš, D.: Hydrológia vnútorných vôd na pláňach východného Slovenska a ich vplyv na poľnohospodársky potenciál produktivity, Ústav biológie a ekológie v Bratislave, oddelenie v Košiciach, Výskumný projekt 1989).


(Prebraté z www.eeagrants.sk, dokument „Zhrnutie programu SK02 Prispôsobenie sa zmene klímy - prevencia povodní a sucha“)

Slovenčina